Čo sa zmenilo na Slovensku za posledných 30 rokov v oblasti architektúry? |
|
|
|
Po skočení 2. svetovej vojny sa vtedajšie Československo
zaradilo do komunistického bloku, čo ovplyvnilo aj architektúru. Keď sa
zrušil súkromný sektor, ostali iba štátne stavebné podniky, a tak
architektúra nájomných domov začala stagnovať. Veľkou úlohou Slovenska bola
industrializácia – vybudovanie mohutných fabrík, ktoré by dokázali vyrábať
pre celý východný blok.
Štát pri riešení bytovej
otázky hľadal také riešenie, ktoré bolo najlacnejšie,
najjednoduchšie a ( v súlade s vtedajšou ideológiou) aby sa zotreli rozdiely
medzi spoločenskými vrstvami. V rovnakom dome žili robotníci, riaditelia
firiem, lekári i sociálne najslabší obyvatelia ( i tí neprispôsobiví).
Začali teda stavať panelové domy. Na rozdiel od iných štátov, ktoré mali
satelitné panelové mestečká, z našich sídlisk sa stali panelové bludiská, so
šedivými fasádami, rovnakými natoľko, že by človek zablúdil vo vlastnej
štvrti. Takým mestom v meste je
Petržalka.
Niektoré domy majú 30 až 40 rokov. Boli projektované pre čo najviac ľudí
a čo najlacnejšiu výrobu . Väčšinou mali viac ako desať poschodí. Sú to
domy, ktoré mali tvar kvádra a stavba bola celá so železo-betónu . Mladšia
generácia si už ani nevie predstaviť, že v každom byte bolo to isté riešenie
interiéru, tá istá kuchynská linka, to isté vybavenie kúpeľne, ten istý
náter na stenách. V žiadnom byte by ste dlho nehľadali stratenú vec, bol
presne ako ten váš.
Dnešná doba stojí pred
problémom: Čo s panelovými domami, ktoré majú životnosť bez generálnej
opravy 50 rokov, keď na opravu všetkých domov štát nemá peniaze? Obyvatelia
svojpomocne i s pomocou štátu zatepľujú a vylepšujú nekvalitné stavby.
Demolácia domu tiež nie je lacná záležitosť. Ešte stále je výhodnejšie
opraviť železo-betónové monštrá, než ich zbúrať. Také množstvo panelu by sme
nedokázali druhotne spracovať. Dnešné nájomné domy sa stavajú tak, aby aj
zvonku vyzerali dobre a zaujali ľudí. Tieto domy väčšinou už stavajú
súkromné firmy a robia ich čo najzaujímavejšie.
Je tu však ďalší problém – byt
v šedivom panelovom dome za socializmu si mohol do istého veku zabezpečiť
takmer každý mladý človek. Dnes z priemerného platu 12.000 Sk by musel
šetriť možno až do dôchodku. Pre väčšiu časť obyvateľstva sa byty v krásnych
nových domoch stali nedostupnými. Dnes si architekti môžu dovoliť oveľa
viac sa pohrať s tvarmi a vonkajším dizajnom. Sú dostupné nové technológie
a tiež nové materiály. Teraz v podstate o všetkom rozhodujú len investori
s architektmi – strany a vláda rokujú o svojich problémoch. Spracoval: Peter Iring |
Aktualizácia 21. marca 2005 |
Do Bratislavy
– sídla chemického a petrolejárskeho priemyslu, strojárskeho, automobilového
prišlo za niekoľko rokov mnoho nových obyvateľov. 
Všetky
časti stavby, doplnky sa vyrábali sériovo a tak, aby to bolo najlacnejšie.
Stavalo sa však hlavne nekvalitne. Toľké byty za takú krátku dobu nebola
schopná kvalitne postaviť ani jedna firma – navyše nikto kvalitu práce
nekontroloval. Museli ste si zvyknúť, že vám zostala v ruke kľučka z dverí,
okno nepriliehalo, okolo plynového sporáka bola taká škára, že ste videli,
či sa dolným susedom svieti. Byty sa protihlučne neizolovali, ešte dodnes
počuť každé hlasnejšie slovo susedov, ale aj naše.
