|
V roku 1973 padlo rozhodnutie o likvidácií
starej Petržalky. Územie bolo dostatočne veľké na to, aby sa tu mohli nasťahovať mladé rodiny, ktoré dovtedy nemali kde bývať. Postupne začali
miznúť domy, záhrady, sady, lesy a polia. Zbúranie starej Petržalky však
nebolo také jednoduché, ako sa na prvý pohľad mohlo zdať. Takmer všetci
tunajší obyvatelia žili v rodinných domoch a o výstavbe nechceli ani
počuť. O tom, že sa výstavba zrealizuje rozhodli politici a nie
staviteľskí odborníci.
Petržalčania dostali ako náhradu za svoje domy
a pozemky nové byty v panelákoch. Prvý panelový dom v Petržalke bol
postavený v roku 1976. Od tohto roku až do roku 1987 pribúdalo
každoročne v priemere 6000 bytov, do ktorých sa nasťahovalo približne
13–14 tisíc obyvateľov. Hlavným cieľom bolo postaviť čo najviac bytov,
za čo najmenej peňazí. Dnes vidíme ako sa stavalo nekvalitne,
schematicky, bez akejkoľvek tvorivej invencie. Prví obyvatelia boli
šťastní, že dostali svoje byty, avšak túto výhodu im ešte niekoľko rokov
znepríjemňovali stovky stavebných mechanizmov. Neboli ešte postavené
chodníky, obchody, školy, ihriská.
|
