Vysoké Tatry tvoria najvyššiu a najsevernejšiu časť mohutného,1200 kilometrov dlhého Karpatského oblúka. Turistov z celého sveta lákajú vzácnou koncentráciou prírodných krás na pomerne malej ploche. Tatry sa delia na Západné a Východné. Navštevovanejšia je východná časť, ktorú tvoria dve odlišné geomorfologické jednotky: žulové Vysoké Tatry s množstvom turistických chodníkov, ciest, železnicou, lanovkami a vlekmi a menej prístupné vápencové Belianske Tatry. O Vysokých Tatrách sa tiež hovorí, že sú to najmenšie európske veľhory.

(Pravda, 23.11.2004, XIV/270, s.3.)

Nečakaná zmena

V novembri roku 2004 zažili Slováci  zmenu, s ktorou  nikto nerátal. Jedného večera milióny televíznych divákov sa pozeralo na večerné správy s výrazom  zdesenia a bez slov. Mnohí so slzami v očiach. Vysoké Tatry  - pýcha Slovenska -  boli vo svojom nižšom zalesnenom pásme zničené.

V piatok 19. novembra podvečer sa nimi prehnala veterná smršť. Sila vetra sa pohybovala vyše sto kilometrov za hodinu –   ničivý orkán.  V priebehu niekoľkých hodín namiesto hustého lesa a pestovaných parkov nám zostali pahyle stromov a nepredstaviteľný neporiadok na cestách, železniciach. Z plochy 46 000 hektárov  ihličnatého lesa je 12 000 hektárov úplne zničených a ďalších 12 000 poškodených.

Zmena je hrozná - Tatry v tej podobe, ako  ich  poznala naša generácia, už nie sú a dlhé roky nebudú. Musí prejsť sto rokov, aby jednotka našej prírody  dostala pôvodnú podobu.