Stužková slávnosť je študentskou slávnosťou v krajinách bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie. Slávi sa od XVI. storočia a presne toľko rokov má stará študentská pieseň Gaudeamus igitur, ktorá sa na slávnosti spoločne spieva a ktorá je hymnou študentov.

Na stužkovú slávnosť žiaci pozvú svojich rodičov, profesorov a priateľov. Je to vlastne prvá spoločenská udalosť vo veľkom štýle (chlapci v spoločenskom oblečení, dievčatá v róbach s dekoltom), ktorou potvrdzujú vstup do sveta dospelých – slávnostná večera a po nej študentský ples. Triedny učiteľ každému z nich pripne na hruď zelenú stužku, ktorá je symbolom nádeje, že na maturitných skúškach uspejú a úspešne vykročia do života. Študenti celú zimu nosia stužku na kabáte či vetrovke.

Najviac trémy pocítia tí, ktorí prednesú slávnostný prejav, v ktorom rodičom i pedagógom poďakujú v mene svojich spolužiakov.

Napätie opadne v neoficiálnej časti slávnosti, kde sa žiaci predstavia v rôznych scénkach či tancoch. Po veselom programe a rozkrájaní torty s menami všetkých žiakov triedy nasleduje tanec a voľná zábava.

Už pred stužkovou slávnosťou si študenti zelenou farbou vyzdobia triedu, prevažne širokou zelenou stuhou dvere učebne a dokonca previažu ňou i triednu knihu, kam sa zapisuje absencia a známky.

Tesne pred stužkovou slávnosťou alebo hneď po nej posielajú pozdravy so svojou fotografiou všetkým priateľom a príbuzným. Pozdravy využívajú humor a recesiu.