3D kino

Určite si všetci spomínate na dni 10. – 14. novembra 2005, kedy sa stretli účastníci  medzinárodného projektu SOCRATES -  z Holandska, Španielska, Rumunska, no a samozrejme nechýbali ani naši  zo Slovenska. Do projektu zapojená naša milovaná SPŠ dopravná. Pre všetkých sme pripravili bohatý program. Hneď prvý deň sme všetci šli do obchodného centra Polus Center a tam sme navštívili okrem iných vecí, ako sú obchody, klzisko, a herňa aj 3D kino – jediné svojho druhu na Slovensku.

3D kino je také kino, kde si musíte nasadiť okuliare na oči aby sa  vám obraz zobrazoval priestorovo. Potom sa cítite, ako by sa všetko odohrávalo okolo vás a vy ste boli priamou súčasťou toho, čo sa deje na plátne. Vďaka tejto technológii je možné sa preniesť trebárs aj do doby pred miliónmi rokov, kedy žili Dinosaury.

Každý z nás bol určite veľmi zvedavý. Nielen zahraniční, ale aj niektorí naši študenti. Keď sa kino konečne otvorilo, odovzdali sme lístky. Každý z nás dostal špeciálne okuliare, ktoré boli nevyhnutné pre to, aby sme videli trojrozmerne. Usadili sme sa do pohodlných sedadiel, prípadne sme si mohli zakúpiť pukance, alebo dajaký nápoj. 3D film na ktorom sme boli mal názov Space World a bol o výskume vesmíru a vesmírnych planétach. Ako sa žije vo vesmíre, ako to znášajú astronauti. Okrem tej krásy vesmíru, a nezabudnuteľnému zážitku, astronauti musia čeliť neuveriteľnej samote. Nevidieť priateľov, známych a hlavne rodinu musí byť ťažké. Avšak najviac deprimujúco sa musia cítiť cez Vianoce, Nový rok a tak podobne. Preto títo ľudia musia byť nielen telesne ale aj duševne zdatní. Väčšinou si krátia dlhé chvíle tak, že cez vysielačku sa spájajú zo školami. Deti sa ich cez vysielačku pýtajú otázky, a oni im na ne s radosťou odpovedajú.

Videli sme, aké ťažké je prežiť v takých ťažkých podmienkach, aké majú astronauti vo vesmíre. Kino bolo veľmi poučné a zároveň aj zábavné. Pretože sa nám zdalo akoby sme boli aj my medzi kozmonautmi a boli tiež vo vesmíre. Malo to však jednu chybu, a to dosť závažnú. Zahraniční študenti nerozumeli ani slovo, film bol po slovensky. Nemyslíme si však, že im to vadilo, pretože sme sa všetci sústredili viacej na efekty ako na text. Bol to neobyčajný zážitok, a to prevšetkých.

Aktualizácia 28. januára 2005
Ing. Lýdia Haliaková