Bobry menia les na lúky |
|
|
Bobry sa väčšinou usadia pri potoku alebo riečke , kde sa dá vybudovať hrádza a vodná nádrž. Uprostred tohto jazierka postavia pre svoju rodinku kupolový hrad. Rodičovský pár vytvorí domov pre 15 zvierat – aktuálne mláďatá a mláďatá z minulej sezóny. Budovateľská činnosť dobrej rodinky môže postupne zmeniť zalesnené údolie potoka na širokú úrodnú lúku. Bobria vodná nádrž musí byť dosť hlboká, aby sa všetky vchody do hradu nachádzali pod vodou, a teda boli nedostupné pre predátory ako medveď alebo rys. Steny hrádze si začínajú stavať na dne z malých stromov, konárov, kameňov a vyčnievajú asi 1,2 m nad hladinou vody. Pri budovaní hrádze odstránia bobry z brehov všetky malé stromy. Ak spadnuté stromy ležia príliš ďaleko nato, aby ich mohli vtiahnuť do vody, bobry k nim prekopú kanál a splavia ich k hrádzi. Bobry sú na váľanie stromov dobre vybavené ostrými prednými zubami, ktorými dokážu zvaliť strom s hrúbkou kmeňa 50 cm. Ich šikovné predné labky im umožňujú kopať a chytať predmety, zadné nohy s blanami medzi prstami a veslovitý chvost im zasa pomahajú pri manévrovaní vo vode. Bobry môžu uzavieť zadnú časť hrdla, takže pod vodou sú schopné hrýzť a prenášať konáre, a pritom sa neutopiť, pretože pomocou kožných rias vedia uzavrieť ústnu dutinu za rezákmi. Hoci bobry ničia stromy, ich stavebná činnosť má aj svoje prednosti. Odstraňovanie bahna zo dna rieky pri stavbe hrádze odhaľuje živočíchy, ktoré sú potravou pre ryby. Kopaním sa rozptyľujú semená vodných rastlín, čo napomáha vytvárať nové plochy dna zarastené vegetáciou. Rastliny zasa slúžia rybiemu plôdiku ako úkryt pred predátormi. Farmári a poľovníci však nemajú bobry vo veľkej láske, pretože zvýšená hladina hrádzi zaplavuje stromy a ovplyvňuje priľahlú pôdu. Bobrie hrádze však môžu okolitej krajine prinášať aj úžitok. Regulujú tok riečky alebo potoka, a tak zabraňujú vysychaniu pôdy, sezónnym záplavám a pôdnej erózii. Postupom času sa dno bobrej nádrže zanesie naplaveninami a rodina ho opustí. Jazero sa zmení na barinu, v ktorej sa zakorenia byliny a nakoniec vznikne zelená lúka.
Podľa encyklopédii spracoval: Michal Barta |
Aktualizácia 11. novembra
2004 |