August 1968 - napadnutie Slovenska "spriatelenými" sovietskymi vojskami |
|
|
|
V roku 1968 napadli bez varovania vojská Varšavskej zmluvy územie Československa. Ulice miest zaplavili tanky, kasárne obsadili cudzí vojaci, vládu zobrala do rúk dosadená vláda. Prerušil sa reformný proces, ktorý bol pokusom zastaviť postupujúci úpadok spoločenského a ekonomického stavu vtedajšej republiky. Slobodný vývoj a predstavy reformistov odsúdili a zaviedli tvrdý sovietsky diktát, ktorý trval dvadsať rokov. Vojská Sovietskeho zväzu zostali "dočasne" na našom území. Predstaviteľ reformného hnutia Alexander Dubček a jeho garnitúra boli odstránení, keď začali uvažovať o zrovnoprávnení štátneho a súkromného vlastníctva, absolútnej slobode slova a hlavne o demokratických voľbách, ktoré by nerešpektovali vedúcu úlohu komunistickej strany.
Alexander
Dubček sa dvadsať rokov nemohol zapojiť do politického života, pracoval
ako radový zamestnanec Štátnych lesov. Každý jeden jeho krok sledovala tajná
polícia, ktorá strážila denno-denne aj jeho dom.
Roku 1988 sa prelomila klietka okolo populárneho politika a štátni úradníci ho prvýkrát pustili na Západ, aby v Bologni prevzal univerzitné vyznamenanie. V čase, keď sa na Slovensku ľudia obávali prihovoriť mu, Taliani mu postavili sochu! Po roku 1989 stáva sa opäť predstaviteľom slovenskej a československej politiky – bol rehabilitovaný, stal sa predsedom československého parlamentu, v roku 1992 však tragicky zomiera pri automobilovej nehode
„Včera dňa 20. 8. 1968 okolo 23. hodiny večer vojská Sovietskeho zväzu, Poľskejrepubliky, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarska a Bulharska prekročili štátne hranice Československej socialistickej republiky. Stalo sa tak bez vedomia prezidenta republiky a štátnych zástupcov. Pri obsadzovaní vládnych budov v Prahe bol zatknutý aj Alexander Dubček. Pri obsadzovaní Československa došlo medzi civilným obyvateľstvom k stratám na životoch, lebo niektorí občania sa počas prvej noci nazdávali, že ide o nedorozumenie a snažili sa zastaviť vojsko tým, že si líhali pod prichádzajúcu vojenskú techniku.“ Správa predsedníctva Komunistickej strany Československa z noci 21. 8. 1968 Toto bola jediná správa, v ktorej sa podarilo obyvateľstvo informovať, pretože budovy redakcií novín, rozhlas a televízia boli obsadené. Po niekoľkých hodinách začali vysielať nelegálne vysielače zo súkromných domov, aby obyvatelia neostali bez informácií. Celé Československo bolo pod dohľadom armády úplne cudzích - tiež socialistických štátov. Najviac incidentov medzi armádou a obyvateľstvom bolo v Prahe, Bratislave a Košiciach, kde boli aj najväčšie straty na životoch. Veľa mladých ľudí pripravených vzoprieť sa Sovietskej armáde prišlo o život. Tieto údaje boli natoľko tajné, že ani dnes nepoznáme presné číslo obetí.Najprv si obyvatelia mysleli, že ide len o omyl , ale po chvíli to bolo jasné všetkým - prišli nás obsadiť sovietski komunisti. Komunistická nadvláda pokračovala až do novembra roku 1989, keď prišlo k celoštátnej revolúcii. Spracovali: Peter Svoboda a Martin Daneček |
Aktualizácia 24. March 2005 |
20.
- 21. august 1968: